nedeľa 19. júna 2016

Učíme sa prvú pomoc

V piatok (17.6) nám naši radcovia pripravili stanoviská, na ktorých sme sa postupne učili prvú pomoc. Po skončení stretka deti odchádzali domov s úsmevom na tvári a s obväzmi na rôznych častiach tela. A ako sme sa zabavili? To vám priblíži pár záberov z miesta činu.

streda 1. júna 2016

Maťo



Meno: Martin Bútora
Vek: 28
Bydlisko: Dubnica nad Váhom
Záľuby: skauting, vysokohorská turistika, bicyklovanie, lyžovanie, cestovanie, literatúra
Funkcia v zbore: Vodca zboru

Ako si sa dostal k skautingu?
O skautingu nám rozprávala spolužiačka Janka na hodine náboženstva. Hovorila o zaujímavých hrách, super výletoch a samozrejme o zážitkoch z letného tábora. Spolu s kamarátom Matúšom sme si povedali, že to znie dobre, a tak sme prišli do kaťáku na naše prvé stretko...
V ktorom roku si vstúpil do skautingu?
Na skauting som začal chodiť niekedy počas tretej triedy na základnej škole, teda asi v roku 1998.
Aké boli tvoje začiatky v skautingu?
Keď som začal chodiť na skautské stretká, začlenili ma do družiny vĺčat, ktorú viedli Fero, Karol a Mama. Družina mala veľa členov a fungovala už dlhšie. Stretávali sme sa pravidelne v piatok poobede v klubovni v kaťáku. Program stretiek bol veľmi pestrý, prebiehala celoročná etapová hra, učili sme sa skautskú prax, hrali sme rôzne hry a chodili často na opekačky, chaty či výlety po okolí. Stretká sa mi páčili, a tak som išiel v lete na môj prvý skautský tábor v Manínskej tiesňave. Bol to celozborový tábor a bývali sme v chatkách, lebo nás bolo veľmi veľa. Na tábore boli pre nás pripravené každý deň rôzne spoločné súťaže a hry, behali sme po lese, kúpali sa v potoku, pomáhali sme v kuchyni, mali sme sv. omše na lúke v prírode, išli na výlet, vyrezávali loďky z dreva, hľadali skrytý poklad, večer sme sedávali pri ohni a spievali pri gitare. Na tábore som dostal aj šatku a zložil vlčiacky sľub. Bola tam veľmi pozitívna atmosféra, zažili sme ozajstné dobrodružstvo a bolo nám dobre. Aj vďaka zážitkom z táborov ma skauting zaujal natoľko, že som sa neskôr rozhodol pomáhať pri príprave stretiek ako radca a neskôr som spolu s kamarátmi viedol dlhé roky vlčiacke stretká...
Kedy si zložil svoj skautský sľub?
Skautský sľub som skladal na tábore v Ľuborčianskej doline v roku 2005. Bolo to večer pri táboráku 30. júla.
Ovplyvnil skauting tvoj osobný život? Ako?
Samozrejme, že skauting sa ma dotkol a ovplyvnil môj život. Vďaka skautingu som spoznal veľa ľudí a našiel si priateľov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Mal som možnosť vycestovať do zahraničia a pomáhať ako dobrovoľník v skautských centrách počas letných prázdnin, zúčastniť sa vzdelávacích, team-buidingových a motivačných kurzov, ktoré ma osobnostne posunuli ďalej...Naučil som sa aktívne zapájať do života, prijímať výzvy, organizovať akcie, viesť skupinu ľudí, vedieť  spolupracovať, byť zodpovedným a dôsledným. Inšpirovaný skautským heslom Badena-Powella sa snažím aj v bežnom živote robiť svet o trochu lepším...

Na čo najradšej spomínaš?
Najčastejšie spomínam na akcie a tábory, ktoré som zažil, keď som bol vo vlčiackom veku. Zažili sme veľa zábavy a dobrodružstva, všeličo sme povymýšľali a povystrájali. Najdôležitejšie je, že všetko dobre dopadlo :) Veľmi pekné zážitky mám aj z čias, keď som ako radca pripravoval vlčiacke stretká spolu s Helou a Ďurim. Keď som sa venoval družine Hyen a začal viesť zbor, spolu s radcami sme sa snažili robiť skautský program naplno. Verím, že aj chalani naň spomínajú tak dobre ako ja.

Aké je to byť vodcom zboru?
Vodcom zboru som tretí rok a za ten čas som na vlastnej koži zistil aké to je. Pozícia vodcu nie je jednoduchá. Ako vodca zboru som zodpovedný predovšetkým za činnosť zboru a bezpečnosť detí, zabezpečujem vybavovanie administratívnych povinností voči ústrediu SLSK a rozhodujem spolu so zborovou radou v dôležitých otázkach. Snažím sa reprezentovať nás skautov pred rodičmi a oficiálnymi autoritami, pomáhať radcom a podporovať ich, komunikovať s nimi, informovať ich o vzdelávacích kurzoch, zháňať financie na naše akcie a tiež prinášať nové nápady a motivovať ostatných ďalšej k činnosti. Napriek náročnosti vodcovania sa usilujem všetky tieto úlohy plniť s radosťou. 

Aké sú tvoje plány so zborom, čo plánuješ?
Viaceré ciele a vízie, ktoré som si dal ako čerstvý vodca zboru sa mi podarilo naplniť, čo ma veľmi teší. Snažil som sa najmä okrem povinností vodcu každý rok zabezpečiť, aby sme dokázali pripraviť pre deti atraktívny, kvalitný a zmysluplný program na stretkách, ktorý vyvrcholí nezabudnuteľným letným táborom. Nové nápady na činnosť, ktoré nosím v hlave, predstavím, keď budú aktuálne. Rád nimi prekvapím :) Bol by som rád, ak by sa mi podarilo zlepšiť spoluprácu medzi radcami, naštartovať roverskú činnosť a pripraviť dobré podmienky pre môjho nástupcu...