sobota 9. júna 2018

Oddielová stanovačka v Hornom Srní 1.-3.6

Príbeh našej stanovačky sa začal ešte dávno pred príchodom na ňu. A to hlavne neskutočnými obavami z počasia, nakoľko predpovede vôbec neboli priaznivé. Stany boli ale už od štvrtka postavené a napriek predpovediam sa Saba s Katkou rozhodli, že to riskneme. A spravili naozaj dobre. Tento rok sme si totiž pre včielky pripravili špeciálnu odmenu v podobe dievčenskej stanovačky, ktorá sa odohrávala v Hornom Srní. Stretli sa pri nej obe naše včielkarske družiny a počas jej trvania úspešne splnili aj odborku Záchranár. A ako teda taká dievčenská stanovačka prebiehala? 

P.S.: Všetky fotky zo stanovačky (aj iných akcií) môžete nájsť na našom zborovom disku, teda TUhttps://www.zonerama.com/52zborsvjurajadca/Album/4373653

Ešte predtým, ako sme sa po príchode naplno vrhli do spleti programu, sme si zahrali pár spoznávacích hier, aby zmizla akákoľvek bariéra medzi deťmi z rozličných družín a my sme tak mohli bez problémov pokračovať v programe.

Počas večere naše radkyne prichystali zranených, ktorých mali deti počas aktivity zachrániť. Pomôcť nám prišli aj skautky zo 117. zboru sv.Františka z Assisi, Horné Srnie, ktoré zo seba s pomocou Saby spravili obete. Tak schválne, ako by ste postupovali vy? Pochváľte sa do komentárov!

Diagnóza tiež nebola jednoduchá, rovnako tak zachraňovanie.

Zrazu pri spoločnom rozhovore prišlo jednej radkyni zle, a to znamenalo len jediné. Je treba pomáhať.

Jediné pravidlo aktivity bolo: Nenechajte nikoho zomrieť!

To sa nám ale bohužiaľ nepodarilo a zomreli nám až 3 zranený z piatich. Cieľom tejto aktivity však bolo deti poučiť o chybách a ukázať im, že aj snaha je dôležitá, nakoľko nie vždy budú vedieť, ako postupovať. Po krátkom zhodnotení sme si ešte zahrali nočné hry a počas duchovnej aktivity sľúbili, že budeme pomáhať ako len budeme môcť.

Ráno sme podaktorí začali o štvrtej v noci, ale program odštartovala rozcvička v podobe jogy.

Táto netypická rozcvička bola rozhodne zaujímavá a dievčatá sa tak mali možnosť ponaťahovať po noci strávenej v stanoch.

A potom nasledovali všetkými obľúbené raňajky. Niektorých viac ako iných. 

Podávali sa kakaové, orechové, marhuľové i makové záviny a mizli zo stola rýchlosťou svetla. A môžeme oficiálne prehlásiť, že sa stali obľúbeným jedlom stanovačky. 

Po raňajkách sme sa zbalili a odišli na turistickú prechádzku, počas ktorej zastávok sme hrali najrôznejšie hry. 

A hoci počasie malo byť škaredé, mali sme čo robiť, aby sme sa nespálili od hrejivých lúčov slniečka. 
Počas cesty sme zbierali najrôznejšie kvety, z ktorých sme neskôr vyrábali kvetové čelenky. 

A po krátkej zastávke sme opäť pokračovali v ceste...


Vyskúšali sme si aj prenos zraneného...

...a po krátkej pauze sme sa vybrali opäť na cestu, teraz už na chatu. 

Na chate nás okrem obeda a oddychu čakali aj ďalšie aktivity, ktoré sme mali za úlohu plniť. Medzi ne patrilo aj kreslenie ľudského tela, spolu s najdôležitejšími orgánmi.


Po tom sme sa pri krátkej diskusií naučili, ako správne ošetriť najzákladnejšie zranenia. Či už máte zlomeninu, bezvedomie alebo krvácanie, garantujeme, že naše včielky vám budú vedieť pomôcť aspoň s najzákladnejšími úkonmi.


A čo taktiež nemôže chýbať? Základy resustitácie!

Tie si dievčatá aspoň názorne vyskúšali na Sabe.

Potom sme sa v programe už opäť presunuli na hry a pred večerou sme aj navštívili obec Horné Srnie, kde sme si dali kofolu alebo zmrzlinu. Večer nemohli chýbať nočné hry a potom rýchly spánok. 

Stanovačka sa skončila balením, spoločným fotením a quízom o prvej pomoci. 

Nemohlo chýbať ani odovzdanie nášiviek a následný odchod domov. A hoci sa nám domov moc íšť nechcelo, tešili sme sa na to, ako rodičom porozprávame zážitky zo stanovačky.

Stanovačku sme si teda poriadne užili a už sa nemôžeme dočkať nejakej ďalšej spoločnej akcie. A, samozrejme, ďakujeme radkyniam za to, že ju zorganizovali. O tom, že nám bolo nám super predsa svedčí aj spätná väzba. ♥